Ako masér často prichádzam do kontaktu s bolesťou a tak mi tento článok zrel priamo na masérskom stole. Chcem sa s Vami podeliť o mojom videní bolesti, jej úlohe, možných príčinách, postoji k nej a liečení. Článok môžete brať ako inšpiratívny, provokatívny, môžete s ním aj nesúhlasiť… no nakoniec si ho prečítate ešte raz…
Bolo to po jednej masáži, keď som zákazníčke oznámil, že môže na druhý deň pociťovať slabšie bolesti, nakoľko nebola dlho na masáži a mala veľmi stuhnutý chrbát. Odpovedala mi, že jej bolesť nevadí a keď príde, vyrieši to tabletkou. Učím sa aj v takomto prípade pristupovať k ľudom zohľadňujúc ich vôľu a rozhodnutia. No tejto pani som naznačil, aby si tabletky nebrala. Ak aj príde bolesť, odoznie za jeden-dva dni. V takomto prípade je potrebná a prirodzená. Je to reakcia jej tela. Má si ju nechať prejsť telom, pretože má svoj význam a nie je vhodné ju hneď riešiť tabletkami. Už ani neviem, čo mi tá pani odpovedala.
Mŕtvy králik a nesplnený sľub
Ďalší zákazník mi ležiac na stole ukázal malý hrb na krčnej chrbtici. Dotkol sa ho a natiahol na ňom kožu asi s takým pocitom akoby vyberal mŕtveho králika z klietky. Akoby ten krk ani nebol jeho, mal som pocit, že sa ho chce zbaviť. No a keď mi oznámil, že ten hrb potrebuje dať hneď preč, vedel som koľká bije…
Iný človek sa zase sťažoval na bolesti medzi ramenom a krčnou chrbticou. Situácia bola akútna a tak šiel na operáciu. Istý čas od zákroku ten človek prišiel a zúfal si, že vraj v nemocnici mu sľúbili, že mu tá bolesť zmizne. A nezmizla… Ale oni mu to tam predsa sľúbili…
Otázky, otázky a otázky… Kto je zodpovedný za našu bolesť? My? Alebo lekári?
Kto je zodpovedný za našu bolesť? My? Alebo lekári? To naozaj chceme mať pasívny a ľahostajný prístup k sebe až natoľko, že sa budeme hnevať na iných, ktorí nám sľúbili, že nás bolesti zbavia, ale nestalo sa tak? Nie sme často náhodou ako malé deti, ktorým rodičia sľúbili, že im kúpia hračku a pritom máme v sebe a okolo seba veľa dielikov na to, aby sme si ju mohli sami poskladať? Alebo tabletkami prekryjeme svoje vnemy natoľko, že sa z nás stanú roboty na hltanie piluliek a začneme sa k nim aj modliť?
„ Ak niečo zabolí, len odpustiť si treba…“.
Helena Šemetková
A ak sa nám vytvorí na krku malý hrb v dôsledku nesprávnych postojov, držania tela, hormonálnych porúch a nestarostlivosti o seba – budeme sa ho chcieť hneď zbaviť, pretože nám vadí? A roky, ktoré sa nám ten hrb tvoril, roky, ktoré sme žili v ohnutí, kŕči, nesprávnom postoji- tie nám nevadili? Pokladáme akúkoľvek chorú časť nášho tela ešte za jeho súčasť? Alebo sme už tak odpojení od lásky a zodpovednosti za seba, že to, čo sa nám na nás nepáči a bolí nás- jednoducho prekryjeme, zafarbíme, odrežeme?
Rozsvietená kontrolka…
Ak cítime bolesť, strnulosť, kŕče, venujme tomuto miestu pozornosť. Môžete si pretiahnuť ramená, krk a bolesť prijmite. Je Vaša. Nesťažujte sa na ňu. Naopak jej poďakujte, že Vás upozorňuje. Je ako kontrolka na palubnej doske auta. Keď začne svietiť, viete, že sa niečo s autom deje. Začnete to riešiť. Žiadny zodpovedný šofér nechodí so svojím autom pri rozsvietenej kontrolke motorového oleja. A už vôbec sa na kontrolku nesťažuje. Vie, že niečo nie je v poriadku a vie aj to, že ak by s kontrolkou jazdil aj naďalej, ďaleko by už nedošiel. Nevšímať si túto kontrolku by malo ďalekosiahle následky… Tak sa radšej zoberie, otvorí kapotu auta a doplní, alebo rovno vymení celý olej. Vie, že je to vždy lepšie ako ju nechať svietiť a meniť zadretý motor…
O auto a o iné veci sa staráme viac ako o seba.
O auto a o iné veci sa staráme viac ako o seba. Veľa ľudí dnes chodí ako vysvietený vianočný stromček. Svieti na nich aj päť kontroliek a namiesto toho, aby sa zastavili a začali to riešiť, stále pracujú, sťažujú sa a vyhovárajú sa na málo času. A tak sa človek jedného dňa zasekne, zadrie… A je vhodným objektom pre farmaceutický priemysel, nemocnice, možno aj pohrebné služby… Všade mu totiž sľubujú, že on pre svoju bolesť nemusí nič urobiť. Stačí len jedno-jediné. Zhltnúť tabletku-božstvo… O nič iné sa milé dámy a páni nestarajte… Hlavne nemyslite, neriešte. Iba konzumujte.
Nepozerajme sa na iných ako žijú druhí. Každý máme svoje dary, ktoré potrebujeme objaviť, pochopiť a pracovať s nimi. A práve bolesť je jedným z mnohých kľúčov odomykajúcich naše bohatstvá…